Robo & Ivka Petrilákovci

KTO SME?

Od roku 2015 sa voláme manželia Petrilákoví 😊 – Ivka a Róbert.

Obidvaja pochádzame zo západného Slovenska – Nového Mesta nad Váhom. Pána Ježiša sme za svojho osobného Pána a Spasiteľa prijali v teenagerskom veku – Ivka mala 14 rokov a Róbert 15.

Dva roky po obrátení – potom ako sme boli pokrstení Duchom Svätým sme prežili povolanie do misie a evanjelizácie (viac v časti „Prečo Ukrajina“).

Po strednej škole sme išli študovať do Banskej Bystrice – Ivka odbor verejná ekonómia na ekonomickej fakulte a Róbert odbor evanjelikálna teológia a misie na Katedre teológie a katechetiky.

Bolo to veľmi dobré obdobie, počas ktorého sme mohli byť súčasťou kresťanskej komunity v BB. Ihneď ako sme sa zobrali stali sme sa súčasťou vznikajúcej misijnej stanice O nás nejde v Banskej Bystrici (Zbor – Kristus mestu – AC Nitra).

Bolo to pre nás jasné Božie smerovanie. Je pre nás privilégium byť súčasťou tohto spoločenstva a zažívať Božie konanie pri zakladaní nového zboru. V rámci zboru slúžime v oblasti evanjelizácie, učeníctva - mentoringu, kázaného slova či vyučovania. Počas štúdia teológie Róbert taktiež vytvoril a koordinoval väzenskú službu študentov katedry. Veľmi radi máme návštevy, prespávačky u nás a taktiež radi spájame ľudí 😊

Aktuálne sa v rámci programu JUXY aktívne pripravujeme na misiu na Ukrajine (viac v časti „Vízia - čo, kedy, kde ako?“). 

Sme teda plne integrovaní a zastrešení našim zborom a sieťou v živote a službe. Sme presvedčení, že vysielajúcim článkom v misii má byť konkrétny zbor či sieť zborov. Naša misia vychádza z nášho zboru a je súčasťou jeho vízie.

V širšom kontexte sa nachádzame pod požehnaním rady Apoštolskej cirkvi na Slovensku.

 

PREČO UKRAJINA?

Krátko na to, ako sme boli v roku 2011 pokrstení Svätým Duchom, nás Boh povolal do misie. Bolo to na konferencii KPM v Žiline. Neboli sme vtedy manželia a ani sme spolu nechodili. Povolanie sme prežili každý osobitne. Počas sobotného večera som vnímal Božie povolanie – konkrétne pre Ukrajinu. Ivka vtedy počula, ako jej Boh hovorí ohľadom misie: „Ty pôjdeš.“ Pýtala si však ešte v modlitbe potvrdenie a krátko nato jej prišiel povedať jeden brat, bez toho, aby vedel, čo sa práve modlila: „Ivka vnímam, že ti mám povedať, že by si mala ísť na misiu.“ Neskôr Pán toto povolanie, ktoré sme prežili potvrdil aj slovom z Písma. Hneď v ten aj ďalší rok som bol na krátkodobom misijnom pobyte. Toto povolanie vo mne však ostalo – nebolo len pre jednu, dve návštevy. V roku 2015 sme sa zosobášili a boli jednotí v tom, že máme vykročiť na misijné pole. Keď som skončil VŠ (2017), mysleli sme si, že ešte takých 5 rokov budeme slúžiť na Slovensku a potom pôjdeme do Ukrajiny aj keď sme ešte netušili akým spôsobom. No už na jeseň 2017 sme veľmi silno cítili volanie do Ukrajiny. Bolo to pri tomto slove: Matúš 4:16  „ľud, ktorý sedel vo tme, uzrel veľké svetlo, a tým, čo sedeli v krajine a v tôni smrti, vyšlo svetlo.“ Vnímali sme v tom situáciu Ukrajiny – krajina v tôni smrti. Ukrajina je dlhodobo vo vojenskom konflikte – odhaduje sa už vyše 13000 obetí. Hoci je vojna najmä na východe, bojujú v nej ľudia z celej krajiny a začínajú chýbať otcovia, manželia, synovia... do krajiny sa tak tlačí atmosféra smrti. Ako tam príde to svetlo? Čo je to svetlo? Svetlo, ktoré potrebuje uzrieť je Pán Ježiš a my sme Jeho nositelia – svetlo sveta (Mt 5,14). Stále viac vnímame, že teraz je Boží čas pre Ukrajinu a z toho ako počúvame rôzne správy vyplýva, že tam je hlad a množstvo ľudí sa vydáva Bohu či navštevuje evanjelizačné podujatia. Svetlo tam zasahuje! Kristus chce premeniť túto situáciu na svoju slávu.

 

© 2023 by ONN. Proudly created with o.z. onasnejde